Choď na obsah Choď na menu
 


NP - 4. kapitola

7. 2. 2018

Pozemkami rozľahlého panstva neďaleko dedinky Glencoe sa bezcieľne túlal mladý kúzelník, v snahe prísť na iné myšlienky.

Mal to tu rád. Malebná, človekom takmer nedotknutá príroda, ďaleko od všetkých muklov, to bol jeho raj. Zamiloval si to tu okamžite, keď hľadal miesto pre svoj nový život po páde Voldemorta.

Hoci ho to stálo veľa úsilia, ihneď po vojne sa dištancoval od všetkého, čo súviselo s temnou stranou. Veď kto by sa chcel dobrovoľne dostať do Azabanu? A hoci musel absolvovať súd kvôli jeho krátkej smrťožrútskej minulosti, kvôli svojmu mladému veku bol oslobodený. Veľkú úlohu zohralo aj to, že sa v rozhodujúcej chvíli počas záverečnej bitky nepridal na stranu Pána zla. Koho zaujímalo to, že radšej zbabelo ušiel?

Po smrti rodičov, krátko po skončení jeho procesu, zdedil všetok malfoyovský majetok, ktorý dovtedy prepadol v prospech ministersva, a keďže nechcel žiť na mieste, kde mu každý kút pripomínal jeho predchádzajúci život, s pokojným svedomím predal Malfoy Mannor a začal nový život tu, ďaleko od všetkého.

Úplne mu stačilo, že musel pracovať na ministerstve mágie, čo bola vlastne jedna z podmienok jeho oslobodenia. Vraj aby bol pod dozorom. Aspoň že nemusel robiť nič dehonestujúce jeho rodu. Hoci práca výrobcu elixírov pre potreby ministerstva mágie síce nebola považovaná za exkluzívnu, nakoniec bol celkom spokojný. A ako plynul čas, uvedomoval si, že to nebolo to to najhoršie, čo ho mohlo stretnúť.

No ako sa zdalo, ani prechádzka na čerstvom vzduchu jeho obľúbeného miesta mu nepriniesla vytúžený pokoj. Neschádzala mu z mysle včerajšia noc, no jeho myšlienky okupoval predovšetkým istý čiernovlasý kúzelník. Pôjde všetko podľa plánu, alebo sa Potter zľakne?

Už bolo neskoro popoludní a na krajinu sadala tma, no Harry vytrvalo mlčal. Hoci sa snažil sám sebe nahovoriť, že ho nejaká odpoveď od Pettera netrápi, opak bol pravdou. Zožieralo ho pomyslenie na to, že to svojim listom prehnal a v čiernovláskovi tak vzbudil starú nenávisť voči jeho osobe. A to bolo to posledné, čo pri svojom pláne 
potreboval.

Je možné, že by sa v ňom nakoniec predsa len mohol zmýliť a všetky Harryho signály a náznaky si len domýšľal a v skutočnosti neznamenali vôbec nič? Že by jeho snaha bola márna a Harry sa k nemu správal milo len vďaka alkoholom povzbudenej mysli?

Musí to zistiť. Ak ho Harry nenávidí, nech mu to povie do očí a v tom prípade už asi nemá inú možnosť. Ale ak je tu čo len mizivá šanca na to, aby mu Potter dal šancu, len tak ľahko sa nevzdá.

Je naozaj také ťažké napísať pár slov? Buď ho priamo poslať do čerta, alebo nejakým spôsobom zodpovedať jeho otázku, či len naznačiť, že si to potrebuje premyslieť? Pochopí, ak je Harry zmätený a potrebuje čas. On mu ho dá koľko len potrebuje... Sám ešte nemá v hlave celkom jasno, čo vlastne chce. Ale je rozhodnutý to aspoň skúsiť.

Keď už bola vonku úplná tma a blondiakovi i napriek zahrievaciemu kúzlu zachádzal mráz pod nechty, rozhodol sa premrznutý vrátiť do domu.

Požiadal domáceho škriatka o šálku horúceho čaju s trochou whisky a sadol si do obývačky pred kozub, aby sa zohrial a konečne si prečítal aj najnovšie vydanie Denného proroka. Nemal rád, keď nemal čerstvé informácie z čarodejníckeho sveta, no tentokrát to zanedbal vďaka neustálym myšlienkam na chlapca-ktorý-prežil.

Zahĺbený do noviniek na poli elixírov a čarodejníckych prísad sa vyplašene strhol, keď na jeho okno zaťukala sova. Najprv na ňu len vyjavene hľadel, a keď sa mu do mozgu po chvíli dostala informácia, od koho by mohla takto neskoro letieť sova, takmer prevrhol stoličku, čo tak prudko vstal.

Pribehol k oknu, otvoril ho a dnu vletela premrznutá sova pálená a na paprčke mala priviazanú malú rolku pergamenu. Nedočkavo ju odviazal, naznačil sovičke, nech počká a pokiaľ si list prečítal, pokynul jej, nech sa napojí a pohostí pripraveným sovím občerstvením.

Po prečítaní listu sa mu objavil na tvári úsmev. Pričaroval si čistý pergamen, rozhodnutý poslať Harrymu okamžitú odpoveď. No nakoniec si to rozmyslel a malfoyovsky si povedal, že nastal čas trochu potrápiť aj Pottera. Odpoveď predsa do rána počká, nie?

Do postele sa o niekoľko hodín ukladal s pocitom, že ten deň nakoniec nebol najhorší a že vlastne všetko ide podľa plánu.

***

Harryho pochybnosti, či urobil dobre, keď súhlasil s Malfoyovým návrhom, sa neustále zväčšovali. Stále mal voči nemu určitú nedôveru, či ho nepodrazí. Predsa len, je to Malfoy, slizký had, od ktorého mohol na škole čakať len to najhoršie. A hoci sa od vojny zmenil a údajne sa dištancoval od všetkých smrťožrútskych aktivít, jeho postavenie v spoločnosti mu ostalo. Na rozdiel od iných bývalých smrťožrútov, ktorí po vojne skončili v Azkabane a majetok im bol skonfiškovaný, Malfoy dostal iba podmienku. Len za to, že sa zbabelo stiahol, keď išlo do tuhého a hral sa potom na chudáka, ktorého nútili do niečoho, o čom nebol presvedčený. No môže od takého človeka čakať niečo dobré?

To, že sa sova nakoniec vrátila bez odpovede, jeho pochybnosti nezahnalo, práve naopak, iba sa jeho podozrenia potvrdili.

Malfoy si z neho určite len vystrelil a teraz sa na ňom dobre zabáva. Ráno toho budú plné noviny. 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Paráda.

(Karin, 8. 2. 2018 20:48)

Doufám že to ty paka nezvorají.

Re: Paráda.

(padlý anjel, 20. 2. 2018 23:33)

uvidíme, nechajme sa prekvapiť ;-)

:-)

(Lady Corten, 8. 2. 2018 21:46)

Harry taky musí myslet hned na nejhorší. Děkuji za další kapitolku.

Re: :-)

(padlý anjel, 20. 2. 2018 23:32)

Ja Ďakujem za komentár. No to vieš, Harry sa radšej drží pri zemi...