Choď na obsah Choď na menu
 


NP - 13. kapitola

19. 7. 2018

„Nie! Jacob, stop!“ zreval vydesene Draco Malfoy a prudko odstrčil chlapca s gaštanovými vlasmi bokom. „Rigor!“ vrhol na bublajúci kotlík zmrazovacie kúzlo a vyčerpane si sadol, aby sa upokojil.

„Ty idiot! Chceš to tu celé vyhodiť do vzduchu? To sa takto nerobí! Salamandriu krv musíš pridávať postupne, po častiach. Nemôžeš ju tam naliať naraz! Pre Merlina! Vari si si neprečítal postup prípravy Elixíru prebudenia?“ oboril sa na svojho mladého kolegu, asistenta, ktorého mu dnes ráno pridelilo ministerstvo na zaučenie. Ešte stále sa spamätával z predstavy, čo sa mohlo stať, keby okamžite nezasiahol a celý proces nezastavil.

„Prečítal,“ bránil sa nižší chlapec, šúchajúc si zápästie, za ktoré ho Malfoy tak surovo zdrapil, keď do kotlíka nalieval salamandriu krv. „Len som si myslel -“

„Tak nemysli a nabudúce rob všetko presne podľa inštrukcií v recepte,“ odsekol mu Draco. „Vidno, že elixíry na Rokforte už neučí Snape. Úroveň absolventov klesá každým rokom,“ hundral a vraždil Jacoba pohľadom.

Aj keď už bolo nebezpečenstvo zažehnané, nemohol sa ubrániť nepríjemnému pocitu, že to nie je posledná infarktová situácia, o ktorú sa mu Jacob Smalltings postaral.

Ten nešťastník tu bol ešte len jeden deň a už mu neskutočne dvíhal tlak. V priebehu niekoľkých hodín stihol narobiť viac škody ako on za celý život. Prevrhol kotlík s takmer hotovým Veritasérom, pričom sa jrho vyliaty obsah už nedal zachrániť ani kúzlom, rozbil niekoľko fľaštičiek s pomerne vzácnymi a drahými prísadami, ktoré tak znehodnotil, a nebyť blondiakovho pohotového zásahu, bol by možno vyhodil do povetria celé laboratórium.

Ako to s ním má vydržať ďalší mesiac? Buď príde o nervy, alebo o život.

Čím ďalej, tým viac bol presvedčený, že tá chodiaca katastrofa musí byť nejaký vzdialený príbuzný Nevilla Longbottoma či Harryho Pottera. Tí mali už na škole talent na vybuchovanie kotlíkov, spôsobovanie katastrof počas elixírov, či priťahovanie problémov vôbec.

Potter. Vždy, keď naňho vo svojich myšlienkach zavadil, mal pred očami jeho sklamaný výraz keď od neho tak narýchlo ušiel a v hlave mu neustále zneli slová z jeho posledného listu.

Prosím, daj mi šancu dokázať, že to s Tebou myslím úprimne... Som pripravený o Teba bojovať.

Keď je pripravený oňho bojovať, prečo mu potom, pre Merlina, neotváral? Kvôli čomu mu vlastne písal a dával nejakú nádej, keď sa potom tváril, že nie je doma?

Nie je doma... To bude ono. Čo ak včera večer len nebol doma a on vyšiľoval úplne zbytočne?

„Ja som blbec... Že mi to skôr nenapadlo,“ zahundral si popod nos, neuvedomujúc si, že nie je v miestnosti sám.

„Malfoy? Hovoril si niečo?“ obrátil sa k nemu Jacob s nechápavým výrazom v tvári.

„Čo? Nie, to som sa len nahlas zamyslel,“ uškrnul sa a vrátil sa k svojej práci, príprave nového Veritaséra. Z oddelenia aurorov im už pred sviatkami dali avízo, že budú potrebovať doplniť jeho zásoby, a keďže vďaka Jacobovej šikovnosti prišli o značnú časť novej dávky, musel sa o jeho prípravu pričiniť sám. Zároveň však pozorne sledoval hnedovláska, ako si pripravuje nové ingrediencie na Elixír prebudenia a veril tomu, že to tento raz nič nepokazí.

„Malfoy, volá ťa šéf, máš ísť okamžite za ním,“ lenivo nakukol do dverí Dracov nadriadený, Isaac Peers, muž okolo štyridsiatky, statnej postavy s nakrátko ostrihanými tmavými vlasmi a orieškovými očami. Hoci vďaka niekoľkým tetovaniam, na prvý pohľad pripomínajúcim väzenské označenia Azkabanu, vyzeral hrozivo, v skutočnosti bol celkom neškodný a Draco ho mal rád. Ako jeden z mála na ministerstve sa k nemu správal slušne. Nezáležalo mu na minulosti, súdil človeka podľa jeho správania v danej chvíli. Každý môže urobiť chybu, dôležité je si ju priznať a snažiť sa napraviť jej dôsledky, povedal, keď to Draco raz nevydržal a opýtal sa, prečo je k nemu zakaždým taký milý.

„Ach, teraz? Čo odo mňa chce?“ Draco sa prudko vystrel, až narazil hlavou do poličky nad ním. Potichu zahrešil a pošúchal si boľavé miesto.

„A viem ja? Ale vraj je to dôležité, tak máš pohnúť kostrou.“

„Okej, idem. Ale ty daj zatiaľ naňho pozor,“ ukázal smerom na Jacoba, „aby to tu nevyhodil do vzduchu. Pred chvíľou nechýbalo veľa a boli by sme všetci bez práce,“ zavrčal, a po tom, čo kúzlom zastavil proces v kotlíku, vyzliekol si pracovný plášť. „Ten blázon pripravoval elixír prebudenia a nalial tam naraz všetku salamandriu krv. Našťastie som nestratil duchaprítomnosť. Len bude to potom treba zlikvidovať, je to iba zmrazené, v kotlíku číslo dva.“

„Pre Merlina, toho nám tu bol sám čert dlžný,“ zaúpel Peers. „Fakt ti nezávidím, že si ho dostal na starosť ty,“ potľapkal Draca po pleci. „Ale už utekaj, aby Kingsley nemal nervy, zdá sa, že dnes nie je vo svojej koži.“

„Tak mi drž palce, Isaac,“ krivo sa usmial blondiak a opustil laboratórium. 

Nemal poňatia, kvôli čomu si ho dal minister zavolať. Zabíjala ho neistota, že nevedel, či jeho návšteva prinesie niečo pozitívne, alebo práve naopak. Hoci si nebol vedomý žiadneho prešľapu, bol nervózny. Ešte nikdy si ho minister nedal zavolať uprostred práce. Kráčal so sklonenou hlavou, nepozeral sa pod nohy a tak nebol div, keď v zámere odbočiť do priľahlej chodby, narazil do niečoho mäkkého. 

„Do čerta,“ zanadával mužský hlas, keď sa jeho majiteľovi vďaka zrážke rozsypali papiere, čo držal v ruke.

„Prepáčte,“ zamumlal a zohol sa, aby dotyčnému pomohol a napravil svoju chybu. „Nechcel -“ dvihol hlavu, aby mužovi podal pozbierané tlačivá. 

„Potter?“ prekvapene zamrkal, keď sa ich oči stretli. Ich tváre boli tak blízko. „Čo tu robíš?“



 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.