Choď na obsah Choď na menu
 


NP - 11. kapitola

9. 5. 2018

Pred ošarpanými dverami na Grimauldovom námestí číslo dvanásť nervózne postával mladý muž. Stojac na schodíkoch, zababušený v teplom kabáte a s pohľadom upretým na strieborné klopadlo v tvare hada prešľapoval z nohy na nohu.

Nezávislý pozorovateľ by si myslel, že zrejme na niekoho čaká a je nervózny z toho, že dotyčný mešká.

No nebolo to celkom tak. Mladíkova nervozita pramenila z niečoho iného. Hoci na jeho tvári sídlila obvyklá maska, vďaka ktorej nikto nepovolaný nedokázal vyčítať jeho emócie, iba on vedel, v akom rozpoložení sa práve nachádzal.

Nebolo mu veru všetko jedno. Tá neistota ho zabíjala. Čím dlhšie tam stál a čakal, tým stúpal jeho nepokoj a klesala jeho nádej, že ešte nie je všetko stratené.

Otvorí mu vôbec? A ak áno, keď zistí, že je to on, pozve ho dnu, alebo mu zabuchne priamo pred nosom, a úplne ho vymaže zo svojho života?

Frustrovane si prehrabol svoje nakrátko ostrihané platinové vlasy a naposledy zopakoval svoj pokus, hypnotizujúc klopadlo a silno dúfajúc, že sa tie prekliate dvere konečne otvoria.

Keď sa ale ani po niekoľkých ďalších minútach nič nedialo, zlostne kopol do dverí a za sprievodu niekoľkých šťavnatých nadávok sa pobral preč.

Je koniec. Prehnal to. Potter sa naňho nasral.

Je to celé v riti.

***

Hermi, ďakujem za všetko, ale budem musieť už ísť. Je neskoro a zajtra vstávam do práce,“ zívol čiernovlasý kúzelník a vstal z pohodlnej pohovky, na ktorej strávil posledné dve hodiny. „Rád som vás po týždni videl,“ s úsmevom objal svoju kamarátku. „A prepáč, že som sem vtrhol tak neohlásene.“

To nič nie je, Harry. Dobre vieš, že u nás máš dvere otvorené vždy. Zvlášť keď ťa niečo trápi,“ uisťovala ho jeho dlhoročná priateľka a bútľavá vŕba v jednej osobe a súcitne ho pohladila po chrbte.

Harry sa vďačne usmial. Večer strávený v spoločnosti najlepších priateľov bol nad jeho očakávania a priniesol mu úľavu v jeho rozpoložení. Vôbec neľutoval svoje rozhodnutie neplánovane ich prepadnúť.

To, čoho sa najviac obával - že ho Hermiona pošle preč - predsa len, vrátili sa iba ráno - sa nakoniec ukázalo ako neopodstatnené. Ako vždy ho prijala s otvorenou náručou, vyobjímala ho a okamžite naňho spustila príval otázok, ktorý nasledoval podrobný popis toho ako prežili sviatky oni dvaja v Paríži.

A čo ty a Silvester? Bol si doma?“

A bolo to tu. Tá chvíľa, ktorej sa obával. Ako im vysvetliť, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou zamiloval do svojho odvekého nepriateľa?

Ja... No... Mal som... návštevu,“ priznal napokon s červenými lícami a uhol pohľadom.

A koho?“ ozvali sa dvojhlasne dva neveriacke hlasy. 

Harry sklopil pohľad a rozmýšľal, či bol dobrý nápad priznať farbu.

Harry, no tak, kto bol u teba?“

Malfoy,“ zašepkal takmer nečujne s rukami v lone. Keby Hermiona so svojím manželom nesedeli hneď pri ňom, asi by ho poľahky prepočuli.

Čože?!“ vykríkol Ron a prudko vstal. „Kto?! Čo tam ten bastard robil? Dúfam, že si ho hneď vyhodil a-“

Ron, prestaň a okamžite si sadni,“ zahriakla ho Hermiona a chytila ho za ruku.

Na Harryho prekvapenie ryšavec poslúchol a už oveľa pokojnejšie zopakoval svoju otázku.

Vyhodil si ho?“ zavrčal.

Práveže nie,“ vzdychol čiernovlasý. „Prišiel so šampanským a slovami, aby som na Silvestra nebol sám. Bol až nepochopiteľne milý. Bol som v takom šoku, že som ho nedokázal vyhodiť. Totiž... Ja... Bolo mi s ním veľmi príjemne a...“ Jednoducho nedokázal pokračovať ďalej.

Ty si doňho zamilovaný,“ neveriacky zhíkla Hermiona a zakryla si ústa rukou. Nedokázala tomu uveriť. Harry a Malfoy? Po tom všetkom, čím si na škole prešli? Bola síce pravda, že sa zmenil, o čom mala možnosť presvedčiť sa sama, keďže aj ona pracovala na ministerstve a párkrát s ním prišla do kontaktu. Ani raz ju neoslovil preňho tak typickým urážlivým oslovením čarodejníka muklovského pôvodu, ale neverila tomu, aby sa zmenil natoľko, že príde za Harrym bez postranných úmyslov. A zrejme nebola jediná. Jej manžel, ktorý až doteraz nechápavo hľadel do prázdna a snažil sa spracovať konštatovanie svojej manželky, bol podobného názoru.

Si si istý, že nemal nič za lubom? Neverím, že by Malfoy-“

Práveže neviem,“ vzdychol Harry. „Tiež som si to myslel, ale zrejme som mal radšej držať jazyk za zubami.“

Nerozumiem ti. O čom to hovoríš?“ Hermiona zmätene nadvihla obočie.

Možnosť konečne priznať svoje pochybnosti o Dracových úmysloch a niekomu sa vyrozprávať bez toho, že sa naštve a bez slova zmizne, spôsobila, že sa z neho slová hrnuli ako vodopád a on svojim priateľom vyrozprával všetko, čo sa udialo od toho osudného večera. Aj keď mu v tomto smere svojou radou veľmi nepomohli, bolo tu preňho a vypočuli ho. To si cenil  viac ako nejaké prázdne slová o tom, ako im je to ľúto a nech sa netrápi, že raz nájde niekoho oveľa lepšieho a podobne.

Harry?“ vytrhol ho zo spomienok na prežitý večer Ronov hlas. „Si v poriadku? Nechcem ťa vyhadzovať, ale... Nehovoril si, že už pôjdeš?“

Č-čo?“ zmätene sa obzeral.

Ja len, že už tu zopár minút stojíš ako duchom neprítomný,“ mykol plecom. „Chápem, že ma miluješ natoľko, že nechceš odo mňa odísť, ale vieš, občas si trochu otravný,“ žmurkol ryšavec a Harry pretočil očami.

Ty si pako, Ron Weasley,“ rozosmial sa a pozrel na svoju kamarátku, ktorá sa dusila potlačovaným smiechom.

Dobrú noc, Hermi,“ pobozkal ju na čelo a objal.

Maj sa, Ron. Vidíme sa zajtra v práci,“ poplácal svojho najlepšieho kamaráta po pleci a zamieril ku kozubu.

Kámo, ani nevrav, tak sa mi nechce. Pár dní voľna by ešte bodlo,“ začal okamžite horekovať ryšavec.

Nebuď lenivec, Weasley, už si si váľal šunky dosť,“ zasmial sa Harry a vliezol dnu. Nabral si do ruky za hrsť hop-šup prášku a s posledným pozdravením a želania dobrej noci priateľom zreteľne vyslovil adresu svojho domova.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Paráda.

(Karin, 11. 5. 2018 21:31)

Krásné každou kapitolu komentují ale po 15 pokusu to vzdávám nechce mi to vzít.

Re: Paráda.

(padlý anjel, 14. 5. 2018 23:50)

To mi je ľúto :-( Ten robot je zlo. A ďakujem <3