Choď na obsah Choď na menu
 


NP - 10. kapitola

30. 4. 2018

Draco zíral na pergamen s ústami otvorenými dokorán. Čakal od Pottera všetko, od výhovoriek typu tak som to nemyslel, zle si si to vysvetlil, až po vlastnú obhajobu a presviedčanie Draca, aby mu dal šancu. Ale toto?

Seriózne ho prekvapil. Ak to, čo napísal, myslel úprimne, tak potom on, Draco Malfoy, je totálny idiot, keď to včera spálil bez toho, aby si to aspoň prečítal. Merlinvďaka, že poznal kúzlo na obnovenie pergamenu.

Aj keď bol stále dotknutý, že ho Harry podozrieval z toho, že si z neho chcel len vystreliť, nakoniec si musel zahanbene priznať, že čiernovlasý mal na to plné právo. Veď nebolo to tak dávno, čo by reagoval presne podľa Harryho očakávaní. Vykonal by čokoľvek, len aby Pottera verejne ponížil či zosmiešnil.

Ale vojna ho zmenila. Sám bol z toho zmätený a niekedy o sebe pochyboval a bol presvedčený o tom, že sa zbláznil. No stáť na strane Voldemorta a nečinne sa prizerať na zverstvá páchané na nevinných, len kvôli tomu že nemali čistú krv, bolo nakoniec priveľa aj naňho.

Čím viac nad tým všetkým uvažoval a snažil sa to pochopiť, tým väčšmi začínal Harrymu rozumieť. Zažil toho za svoj život viac než dosť. Musel čeliť veciam, o akých sa jeho rovesníkom ani len nesnívalo. Od príchodu na Rokfort sa stretal s výsmechom a ponižovaním, bojoval proti Voldemortovi, niekoľkokrát pozeral smrti do očí.

On sám neprežil ani zlomok z toho, čo Harry. V boji s Temným pánom by zomrel skôr, než by stihol vytiahnuť prútik.

A napriek tomu sa ešte urazí, keď je Harry podozrievavý a chce sa chrániť.

Malfoy, ty si taký idiot.

Snáď je ešte šanca to celé zachrániť.

***

Čiernovlasý kúzelník nedokázal zabrániť tomu, aby sa jeho myšlienky neustále točili okolo blondiaka. Od rána, len čo sa po nepokojnom spánku zobudil a spomenul si na udalosti predchádzajúceho dňa, mu obrázok nahnevaného Malfoya nedal pokoj.

Na tvári sa mu okamžite usadil smútok. Trápilo ho to. Prečo len bol taký úprimný a prostoreký? Ľutoval, že si radšej nezahryzol do jazyka, než povedal prvú vec, čo mu napadla. To si nemohol premyslieť vhodnejšiu odpoveď a ušetriť sa tak zbytočného sklamania a výčitiek? Kedy sa už konečne poučí?

Ale čo ak práve Dracova reakcia bola jasným dôkazom toho, že záujem z jeho strany nebol celkom úprimný? Pomyslenie, že by to celé Draco naozaj len hral a on mu takto ľahko naletel, ho privádzalo do šialenstva.

Teraz, s odstupom času a po nekonečných úvahách čo ak... už definitívne vedel, že sa zamiloval. To, čo si dlho odmietal pripustiť, sa prebudilo vďaka Malfoyovej nečakanej silvestrovskej návšteve. Tá v ňom spustila lavínu protikladných pocitov a zmätok v duši.

Kurva, kto sa má z toho všetkého nezblázniť?

Prečo sa len v piatom ročníku nesnažil trochu viac, keď ho Snape učil vyčistiť si myseľ? Keby bol vtedy zvládol tú prekliatu oklumenciu, mohol mať teraz od otravných otázok pokoj. Nemuseli sa mu do duše zažierať ako jedovatá kyselina a pripravovať ho o zvyšky zdravého rozumu.

Večer už bol z neustáleho myslenia na Malfoya neskutočne vyčerpaný. Darmo sám seba presviedčal, že to nemá význam, že si takto len ubližuje a trýzni sa. Keď sa blondiak doteraz neozval, mal by naňho prosto zabudnúť.

Jeho srdce si povedať nedalo. Zúfalo túžilo po tom namyslenom aristokratovi, po jeho odpovedí, že sa nehnevá a rád mu dá ešte šancu. No čím dlhší čas uplynul od poslania ospravedlnenia, tým viac strácal nádej. No ako hovoria muklovia, nádej umiera posledná. Už včera sa rozhodol, že mu Draco stojí za to, aby oňho zabojoval. Nevzdá sa. Niečo vymyslí.

Považoval za nespravodlivé, že blondiak vedel, kde býva a tak za ním mohol prísť osobne, no on nemal o Malfoyovom bydlisku ani potuchy. Bolo síce verejne známe, že rodičovský dom predal, ale to, kde sa nakoniec usadil, si Draco pre zachovanie súkromia nechal pre seba.

V tejto situácii začínal ľutovať, že po páde Voldemorta a zažehnaní nebezpečenstva zrušil ochranu Fideliom a verejnosť tak viac-menej vedela kde býva, no doteraz mu to prinášalo skôr výhody ako problémy. Veď kto by ho navštevoval bez ohlásenia?

***

Kurva, kurva, kurva!“ ozýval sa rozľahlou vilou frustrovaný hlas Draca Malfoya. Už asi po dvadsiatykrát sa prechádzal hore-dolu po svojej spálni a presviedčal sa, že to, čo chce urobiť, je správne.

Od včera rána mal dosť času o všetkom premýšľať a uvedomiť si, že mu na Harrym záleží. Ani túto noc nespal o nič lepšie. Už ho síce neprenasledovala nočná mora v podobe Voldemorta znásilňujúceho Harryho, ale smutné zelené oči prosiace o odpustenie.

Aj keď mu rozum a jeho malfoyovská časť neustále vyhadzovali na oči jeho zranené ego, konečne pochopil, že na Harryho priznanie reagoval prehnane. Keď už nič iné, mal si to aspoň nechať vysvetliť a nie odtiaľ zbabelo utiecť a dva dni sa neozvať.

Naposledy sa zhlboka nadýchol a vydýchol, dodávajúcich si odvahu, zavrel oči a premiestnil sa na Grimauldove námestie, priamo pred dvere Harryho Pottera.

Zaklopal.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Paráda.

(Karin, 3. 5. 2018 22:28)

To jsem zvědavá jak tohle dopadne.

Re: Paráda.

(padlý anjel, 14. 5. 2018 23:46)

Nechajme sa prekvapiť :-)