NP - 1. kapitola
Harry sedel v obývačke domu na Grimauldovom námestí číslo 12. V ruke držal poloprázdny pohár s ohnivou whisky a neprítomne hľadel na dohasínajúce uhlíky v kozube. Cítil sa osamelo, ako už dávno nie. Všetci jeho priatelia už mali svoje vlastné životy a trávili sviatky s partnermi, či novou rodinou, len on bol stále sám. Nieže by oňho nebol záujem, to nie, bol to atraktívny mladý muž a so svojou povesťou záchrancu čarodejníckeho sveta si mohol vyberať. Ale on nechcel nikoho z tých, čo sa mu núkali sami len pre to, kým bol.
Túžil nájsť niekoho, kto ho bude milovať takého aký je, bez ohľadu na jeho povesť, a kto sa nebude chcieť po jeho boku iba zviditeľniť. Áno, aj na takých už mal šťastie, a to sklamanie potom bolelo o to viac, že zase naletel.
Po niekoľkých nevydarených vzťahoch sa zmieril s tým, že chyba bude na jeho strane, že je príliš náročný a zatiaľ nenašiel toho pravého, s kým by bol ochotný zdieľať svoj život. A tak sa snažil presvedčiť sám seba, že mu doterajší spôsob života vyhovuje. Žiadne záväzky, občas príležitostný nezáväzný sex. Nechcel si pripustiť, že by mohol byť opak pravdou a on, Harry Potter by mohol byť nešťastný.
Keďže bol obvykle neustále obklopený ľuďmi, či už to boli kolegovia vpráci, priatelia, alebo nejaké náhodné známosti, samotu si veľmi nepripúšťal. V hĺbke srdca však túžil po tom, konečne sa usadiť.
Najhoršie boli večery, keď ostal vo veľkom dome sám. Vtedy sa ho z času na čas zmocnil pocit osamelosti a túžil po objatí od niekoho, koho by mal rád.
Vianoce obvykle zvládal celkom v pohode, keďže sa každé sviatky našiel niekto, kto ho pozval alebo navštívil, aby aspoň na Vianoce nebol sám. A hoci by to nahlas nepriznal, bol svojim priateľom za túto starosť oňho vážne vďačný.
Ale tento rok akoby sa proti nemu spriahlo samé nebo a Merlin si s ním riešil účty z dávnej minulosti.
Vyzeralo to, akoby sa všetci jeho priatelia proti nemu spikli a odišli tráviť sviatky mimo Anglicka. Ešte aj Neville, ktorý doteraz takmer nikam nechodil, bol práve teraz niekde v trópoch na zbere byliniek, ktorých meno si Harry nedokázal zapamätať.
Hermiona s Ronom sa tento rok rozhodli vyraziť do Paríža, mesta lásky a prežiť tam svoje druhé medové týždne. Hoci ho volali aby sa k nim pripojil, odmietol. Okrem toho, že by sa pri nich cítil ako piate koleso na voze, ako by mohol v noci pokojne spať, keď by vedel, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou odohráva vo vedľajšej izbe? A tak radšej ostal doma, sám, bez partnera, bez priateľov a oddával sa smútku a sebaľútosti pri fľaši whisky.
Ktovie, možno sa raz jeho prekliatie zlomí a aj on nájde niekoho, kto ho bude milovať z úprimného srdca a nie pre jeho slávu a meno.
„Haló, je niekto doma?" vytrhol ho z chmúrnych myšlienok cudzí, no desivo povedomý hlas, prichádzajúci z kuchyne. Harry sa v šoku mykol a jeho ruka s pohárom zastala na polceste do úst. Naprázdno preglgol a cítil, ako sa mu telom rozlieva adrenalín. Sám nevedel prečo, no premkla ho zlá predtucha.
Kto to je a čo chce uňho doma? A čo tu robí tak neskoro? Nikoho predsa nečaká. Ak by to bol niekto z jeho známych, či kolegov, určite by mu dali vedieť, že ho poctia svojou návštevou a neprišli by bez ohlásenia.
Čo ak je to zlodej a vybral si ho, lebo si myslí, že má peňazí dosť? Alebo sa stal len náhodnou obeťou nejakého amatéra? V každom prípade, mohlo to byť nebezpečné.
Zvažoval svoje možnosti. Má sa vydať do kuchyne, i za cenu, že by to mohlo byť preňho nebezpečné, alebo čakať v obývačke, či sa dotyčný neukáže sám?
Nakoniec v ňom zvíťazila jeho stránka hrdinu, vrhajúca sa do každého problému a nebezpečenstva, ktorou bol známy už na škole a občas mu priniesla nemalé problémy.
Kopol do seba zvyšok obsahu pohára, položil ho na konferenčný stolík, natiahol sa po prútik a vstal.
Hoci ako auror ovládal aj základy neverbálnej mágie, s ním sa vždy cítil bezpečnejšie. Zhlboka sa nadýchol a s prútikom v ruke vošiel do kuchyne, so strachom z toho, koho alebo čo tam nájde, ale pripravený sa brániť, ak to bude potrebné.
No to, čo tam nakoniec uvidel, spôsobilo, že na mieste zamrzol, neschopný akéhokoľvek slova či pohybu. Zradilo ho vlastné telo. Jeho srdce urobilo obrovské salto a mal pocit, že sa nedokáže nadýchnuť. Musel sa zblázniť, alebo má halucinácie, ale toto vážne nemôže byť pravda...
Zamrkal, mysliac si, že jeho vidina zmizne, ale... Nič sa nedialo a on i naďalej hľadel na najbizarnejšiu situáciu vo svojom živote.
Z kozuba v jeho kuchyni totiž práve vyliezal... Draco Malfoy. Jeho úhlavný nepriateľ ešte zo školských čias a človek, ktorý mu svojou prítomnosťou nedá pokoj ani v práci.
Čo tu ten, pre Merlina robí? A ako sa sem vôbec dostal? Za normálnych okolností by ho na každého neohláseného návštevníka upozornili bezpečnostné opatrenia, a pri hop šup práškovom premiestňovaní obzvlášť. Tak prečo teraz odrazu nefungovali a neoznámili votrelcovu prítomnosť skôr?
A tak len zíral na nevítaného príchodzieho, prichádzajúceho s fľašou šampanského v ruke a oprašujúceho sa od zvyškov popola a nemal sa k ničomu. Namiesto toho len tupo hľadel pred seba a márne sa snažil prísť na to, čo u neho Malfoy robí. Keby ho chcel zabiť, prišiel by so šampanským? Možno ho chce otráviť. Musí si dať pozor.
Naprázdno preglgol a dúfal, že ho nezradí hlas.
„Č-čo tu robíš, Malfoy?"
Komentáre
Prehľad komentárov
Jéééj, neskutočne sa teším že som zas po čase narazila na nejaké nové Drary :) Mám ich neustále deficit a bohužial ich už teraz veľmi nikto nepíše. Teším sa, vyzerá to dobre! Idem sa hneď vrhnúť na ďalšiu časť :)
:-)
(Lady Corten, 8. 1. 2018 12:16)Velmi zajímavě to začalo. Jsem zvědavá s čím se Draco vytasí.
:)
(Chem, 17. 1. 2018 14:29)