Choď na obsah Choď na menu
 


Kiss me, you fool

4. 1. 2017

Opäť naňho pri raňajkách hľadel. Že ho pozoruje, vedel i bez toho, aby zdvihol hlavu a pozrel sa jeho smerom. Cítil ten uprený pohľad sivých očí na sebe aj dnes, tak ako počas posledných týždňov každý deň. Zachvel sa, keď si uvedomil, že mu to istý čas už vôbec nie je nepríjemné. Práve naopak, lichotí mu to a celkom si ten nepochopiteľný záujem a pozornosť z jeho strany užíva. No nahlas by to nikdy nepriznal.

Zamyslene sa rýpal v ovsenej kaši a bojoval sám so sebou. Mal neskutočnú chuť zdvihnúť hlavu a pozrieť sa naňho. Keď to už nakoniec nedokázal vydržať a túžba ho premohla, ich pohľady sa stretli. Inštinktívne, bez premýšľania, tak ako to mal vždy vo zvyku, sa na neho usmial. Úprimne, od srdca. Ten šokovaný výraz na Malfoyovej tvári bol na nezaplatenie...

 

„Potter, ja ťa zabijem!“ rozliehal sa tichou chodbou nahnevaný hlas. Keď sa Harry otočil, hľadel do bledej tváre Draca Malfoya. Mieril na Harryho prútikom a z očí mu sršali blesky.

„Áno, Draco? Za čo to bude tentoraz?“ opýtal sa naoko ľahostajne, ale nebolo mu všetko jedno. Nie, nebál sa, len bol sklamaný. Sám nevedel prečo, ale mrzel ho Dracov hnev. Ešte pred chvíľou to vyzeralo tak idylicky. No, ale čo môžete čakať od Malfoya?

„To čo malo znamenať v tej sieni?“

„Čo malo znamenať čo? Normálne som raňajkoval,“ pokrčil Harry plecami a z celej sily sa snažil zadržať slzy, čo sa mu tisli do očí. Nie, nesmie sa pred Dracom zložiť. Buď silný, Harry! Je to Malfoy, obyčajný ignorant. Nič k nemu predsa cítiť nemôžeš... Merlin, veď je to Slizolinčan!

„Potter,“ syčal Malfoy. „Nerob zo mňa idiota. Urobil si tam zo mňa pred všetkými blázna! A prečo mám, kurva, pocit, že ma stále prenasleduješ?“

„Z nikoho blázna nerobím. Ten úsmev som myslel úprimne. A... Draco? Ono to možno nie je iba pocit,“ zamrmlal Harry a nechal prekvapeného Draca stáť na chodbe.

 

Keď sa o niekoľko dní neskôr nervózne prechádzal po chodbách vedúcich do slizolinskej klubovne, nebolo mu všetko jedno.

„Potter!“ Keď sa mu za chrbtom ozval známy ťahavý afektovaný hlas, srdce sa mu prudko rozbúchalo, no odhodlane, s hlbokým nádychom a výdychom sa otočil a s očakávaním hľadel do tváre Draca Malfoya, na ktorej sa opäť usadil ten povýšenecký úškľabok.

„Draco?“

„Čo tu robíš? Opäť ma prenasleduješ?“

„Čakám tu na teba,“ šepol Harry takmer nečujne a pomaly sa k nemu priblížil, no blondiak ho počul. Šokovane vytreštil na Harryho oči a na chvíľu poľavil v ostražitosti.

Harry využil Dracove zaváhanie a podišiel k nemu bližšie. Prudko ho pritisol na najbližšiu stenu. Srdce mu bilo ako splašené, ale musel to urobiť. Už dlhšie si bol vedomý Dracových uprených pohľadov, ktoré po ňom hádzal keď si myslel, že sa nikto nedíva. Musel si overiť, či sú jeho dohady správne alebo si len bohapusto domýšľal. Musí zistiť, či sú ich city vzájomné.

Keď Harry prišpendlil Draca o stenu, cítil jeho horúci, zrýchlený dych a videl, ako sa jeho zreničky od prekvapenia rozšírili a naprázdno preglgol. Napätie vo vzduchu by sa dalo krájať. Draco naňho hľadel ako vyoraná myš, v očiach zmes strachu, očakávania i neistoty.

Harry sa usmial a pohladil ho po líci. Cítil, ako sa Draco pod jeho dotykom zachvel. Povzbudilo ho to a dodalo mu to odvahu. Keby sa Dracovi hnusil, už by ho predsa dávno preklial, nie? V duchu sa usmial a priblížil sa ešte o niečo bližšie, až sa dotýkali nosmi. Napätie medzi nimi bolo hmatateľné a vzduch medzi nimi doslova iskril a hrozilo, že každú chvíľu vybuchne.

Hľadeli si vzájomne do očí, zelené sa vpíjali do sivých a obaja zrýchlene dýchali. Dracov teplý dych dráždil Harryho do nepríčetnosti a už sa viac nedokázal ovládať. Zbohom, zdravý rozum!

„Draco,“ zamrmlal Harry a bez rozmýšľania sa vrhol na jeho pery. Nebol to jemný bozk, letmý dotyk pier, bol to hrubý bozk, ktorý sa veľmi rýchlo zmenil na vášnivú hru jazykov a boj kto koho prv pripraví o dych.

„Harry,“ zavzdychal Draco a zaplietol prsty do neposedných čiernych strapatých vlasov. Harryho ruky pomaly blúdili na Dracov zadok, a stisli ho v tej istej sekunde, ako sa svojim rozkrokom sa obtrel o ten blondiakov. Dracove hrdlo opustil ston, takmer až zvieracie zavytie. Ten zvuk Harryho dokonale prebral z omámenia.

Keď si uvedomil, čo práve vykonal, zbledol, vzápätí očervenel, vyhabkal niečo čo malo byť zrejme pokusom o ospravedlnenie a zbabelo ušiel, zanechajúc Draca ešte viac šokovaného a frustrovanejšieho než kedykoľvek predtým.

***

Prešlo niekoľko dní. Harry sa vyhýbal Dracovi ako čert krížu. Na raňajky chodil medzi prvými, keď vo Veľkej sieni ešte nikoho nebolo, a počas dňa sa ani nepohol od Rona s Hermionou na viac ako dva metre. Na elixíry chodil posledný a odchádzal medzi prvými. Ledva ich Snape prepustil, zhrabol knihy a už ho nebolo. Darmo sa ho Ron s Hermionou pýtali, čo sa mu stalo, prečo už týždeň chodí ako bez duše a dohovárali mu, nech sa im zdôverí, lebo si oňho robia starosti. No on ich zakaždým odbil nejakou výhovorkou, alebo tým, že im do toho nič nie je, že chce byť len sám.

Draco naopak, robil všetko pre to, aby zastihol Harryho osamote. Ale dá sa to, keď sa vám dotyčná osoba totálne vyhýba? Už bol zúfalý a svoju frustráciu si vybíjal na všetkých naokolo, takže bol ešte nepríjemnejší než zvyčajne. Tak veľmi sa chcel s Harrym porozprávať a ujasniť si to, čo sa stalo. Či to bol len nejaký Harryho nemiestny žartík na jeho adresu, alebo... Alebo Harry nebodaj prechováva voči nemu podobné pocity ako on voči Harrymu. Ten bozk spred týždňa ho prekvapil, ale príjemne.  Bolo to niečo nádherné, neopísateľné. Hoci si to predstavoval veľa krát, sníval o tom každý deň, skutočnosť bola stokrát lepšia. Preto ho sklamalo, že Harry potom tak zbabelo ušiel. Musí s ním hovoriť.  A tak sa rozhodol zariskovať. Keď nepríde hora k Mohamedovi, musí prísť Mohamed k hore, povedal si a jedného dňa, skoro ráno sa s tlčúcim srdcom vybral do chrabromilskej veže.

Harry takmer dostal infarkt, keď preliezol portrétovou dierou a tam zbadal Draca, ležérne sa opierajúceho o stenu. Chcel ujsť, ale Slizolinčan mu v tom zabránil.

„D-Draco,“ koktal Harry. „Č-čo tu r-robíš?“

„Čakám na teba,“ vrátil Draco Harrymu jeho nedávne slová. „Vyhýbaš sa mi kvôli tomu bozku?“

Harry zbledol. A je to tu. Nastal čas zúčtovania. Teraz ho za tú jeho trúfalosť zabije....

„Áno. J-ja... P-prepáč, neviem čo to do mňa vošlo....Ja...“ začal sa Harry ospravedlňovať, pričom dúfal, že mu Draco neublíži.

No Draco namiesto toho, aby sa na Harryho vrhol, priložil mu na ústa prst, aby zmĺkol. Harryho toto gesto prekvapilo, ale oveľa viac ho zarazilo, že v Dracovom pohľade nebola ani stopa po nenávisti či hneve. Práve naopak, mal pocit, že v jeho pohľade vidí... Túžbu?

„Mlč, Potter a pobozkaj ma, ty blázon!“

Harry šokovane vytreštil oči, ale nebolo ho treba dvakrát pobádať. S obrovským, šťastným úsmevom si pritiahol Draca do objatia. Keď sa ich pery opäť spojili, obaja chlapci si uľahčene vydýchli. „Draco,“ zamrmlal Harry. „Tak veľmi som sa bál, že som to vtedy prepískol...“

„Potter, ty si idiot,“ uškrnul sa Draco, a jazykom požiadal o vstup do Harryho úst. Harry zalapal po dychu a roztriasol sa. Draco prevzal iniciatívu a prudko si pritiahol Harryho do vášnivého bozku. Netrvalo dlho a obaja chlapci prestali vnímať okolie. Zvádzali vojnu jazykov, kde niet víťaza ani porazeného. Do reality vrátilo Harryho až bolestivé napätie  v rozkroku a s hrôzou si uvedomil, že sa jeho kamarát začína prebúdzať k životu. Odtrhol sa od Draca a pri pohľade na neho zistil, že nie je sám, čo má problém. Obaja sa červenali až za ušami pri pohľade na ich vztýčené mužstvá. Odrazu sa Draco od srdca rozosmial a svojou veselosťou nakazil aj Harryho.

„Sme my ale pekná dvojka,“ smial sa Harry.

„No, ale hlavne poriadne vzrušená,“ uškrnul sa Draco. „Čo s tým urobíme?“

„Núdzová miestnosť,“ zaznelo dvojhlasne a ruka v ruke zmizli spred chrabromilskej klubovne práve včas, keď sa z nej začali trúsiť prví študenti smerujúci na raňajky.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Paráda.

(Karin, 29. 12. 2017 23:46)

Chytrý kluci vědí kdy mají zmizet.

Re: Paráda.

(padlý anjel, 5. 1. 2018 23:56)

To áno ;-) Ďakujem :-)